Pomerová analýza

Pomerová analýza je kvantitatívna metóda získania poznatkov o likvidite, prevádzkovej efektívnosti a ziskovosti spoločnosti. Porovnáva informácie z účtovných závierok a je základom fundamentálnej analýzy.

Analytici, ktorí spoločnosť skúmajú zvonku využívajú rôzne druhy pomerov. A tí, ktorí patria do spoločnosti, sa týmito pomermi zaoberajú menej, pretože majú prístup k detailnejším prevádzkovým údajom o spoločnosti.

Čo zisťuje pomerová analýza?

Keď investori a analytici rozprávajú o fundamentálnej alebo kvantitatívnej analýze, väčšinou majú na mysli analýzu pomeru. Pomerová analýza sa skladá z hodnotenia výkonu a finančného stavu spoločnosti na základe údajov z aktuálnych a minulých účtovných závierok.

Tieto údaje sú použité na porovnávanie výkonu spoločnosti počas určitého časového obdobia, porovnávanie finančného postavenia spoločnosti s priemerom odvetvia alebo na porovnávanie jednej spoločnosti s ďalšími v rovnakom sektore, aby sa zistilo ako sa jej darí.

Pomerová analýza môže pomôcť k určeniu tendencie výsledkov spoločnosti za veľké množstvo období finančného vykazovania. Môžu sa s ňou zdôrazniť zmeny spoločnosti, ktoré by neboli zrejmé z porovnávania pomerov z jedného časového obdobia.

Pomerová analýza by sa dala užitočne využiť aj na porovnávanie spoločnosti s inými v rovnakom odvetví. Výpočet jedného pomeru pre konkurentov z jedného sektora a porovnávanie medzi viacerými spoločnosťami by mohli odhaliť pozitívne aj negatívne informácie.

Keďže spoločnosti z rovnakého priemyslu majú zvyčajne podobné kapitálové štruktúry a investície do fixných aktív, ich pomery by mali byť v podstate rovnaké. Odlišné pomery by mohli znamenať, že jedna firma má problémy alebo si vedie horšie ako jej konkurenti. No tiež by to mohlo znamenať, že niektorá spoločnosť je úspešnejšia v generovaní zisku než iné spoločnosti. Mnoho analytikov využíva pomery na preskúmanie sektorov, aby našli najvýznamnejšie a najmenej hodnotnejšie spoločnosti.

Príklad kategórii pomerovej analýzy

Väčšina investorov pozná pár kľúčových pomerov, predovšetkým také, ktoré je jednoduché vyrátať a interpretovať. Patria k nim súčasný pomer spoločnosti, kapitálová návratnosť (ROE), pomer zadlženia k vlastnému kapitálu (D/E), pomer výplaty dividend a ukazovateľ bonity (P/E). Existujú mnohé finančné pomery a podľa druhu analýzy ich môžeme zatriediť do týchto šesť skupín:

  • Miera likvidity – Miera likvidity meria schopnosť spoločnosti splácať svoje krátkodobé dlhy v čase ich splatnosti s použitím súčasných a rýchlych aktív. Patrí sem súčasný pomer, rýchla solventnosť, podiel prevádzkového kapitálu.
  • Miera solventnosti – Miera solventnosti sa nazýva aj pomer zadlženosti. Porovnáva úroveň dlhu spoločnosti s jej aktívami, vlastným imaním a ziskom, aby sa vyhodnotilo, či spoločnosť môže zostať nad vodou z dlhodobého hľadiska tým, že zaplatí svoj dlhodobý dlh a úrok z dlhu. Príkladmi miery solventnosti je pomer zadlženia k vlastnému imaniu, pomer dlhu k aktívam a pomer úrokového krytia.
  • Miera rentability – Tieto ukazovatele ukazujú, ako dobre môže spoločnosť vytvárať zisky zo svojich činností. Ziskové rozpätie, návratnosť aktív, návratnosť vlastného kapitálu, návratnosť investovaného kapitálu a obchodná marža sú príkladmi ukazovateľov rentability.
  • Miera efektívnosti – Miera efektívnosti vyhodnocuje, do akej miery spoločnosť využíva svoje aktíva a pasíva na generovanie predaja a maximalizáciu ziskov. Kľúčové ukazovatele efektívnosti sú ukazovateľ obratu majetku, obrat zásob a denný predaj zásob.
  • Miera krytia – Pomer krytia meria schopnosť spoločnosti vyplácať úroky a iné záväzky spojené s jej dlhmi. Miera pokrytia dlhovej služby (ADSCR) je príkladom ukazovateľa krytia.
  • Ukazovatele vyhliadky trhu – Ide o najpoužívanejšie ukazovatele vo fundamentálnej analýze, ku ktorým patrí dividendový výnos, pomer P / E, zisk na akciu a pomer výplaty dividend. Investori používajú tieto ukazovatele na určenie toho, čo môžu získať z výnosov zo svojich investícií, a na predpovedanie toho, aký bude stav akcii v budúcnosti.

    Napríklad, ak index S&P 500 ukazuje priemerný pomer P/E všetkých spoločností 20, pričom ukazovateľ P/E väčšiny spoločností má hodnotu 15 – 25, akcie s pomerom 7 by sa brali za podhodnotené, a akcie s pomerom 50 za nadhodnotené. Prvý pomer má tendenciu ísť v budúcnosti hore, kým druhý by mal klesať, až kým nebude zodpovedať vnútornej hodnote.

Príklady pomerovej analýzy v praxi

Pomerová analýza vás môže včas varovať o možných zlepšeniach alebo zhoršeniach finančnej situácie alebo výkonu spoločnosti. Analytici sa zaoberajú rozsiahlym počtom rozdrobených finančných údajov zo štvrťročných finančných výkazov spoločnosti.

Úspešné spoločnosti majú väčšinou stabilné miery vo všetkých oblastiach, preto akýkoľvek náznak oslabenia hoci len v jednej oblasti môže viesť k výraznému predaju akcií. Niektoré pomery sú podrobne preskúmané, pretože sú potrebné v určitých sektoroch, ako napríklad obrat zásob pre maloobchodný sektor a denné predaje, ktoré sú významné pre technologické spoločnosti.

Použitie ktorejkoľvek miery, ktoré spomíname vyššie, je len začiatkom. Na efektívnu analýzu finančnej situácie je potrebná ďalšia analýza pomocou dodatočných finančných pomerov a kvalitatívna analýza.

Pomery môžete zvyčajne porovnávať iba v jednom sektore. Kým v jednom sektore môže byť hodnota pomeru adekvátna, v inom sa môže považovať za prinízku alebo privysokú. Ako príklad si porovnajme spoločnosti v sektore verejnoprospešných služieb a technologické spoločnosti. Spoločnosti v sektore verejnoprospešných služieb majú vysoký pomer zadlženia k vlastnému kapitálu (D/E) a pre tento sektor je to úplne normálne. V prípade technologickej spoločnosti by vysoký pomer D/E znamenal neudržateľnosť.

 

Scroll to Top